Simona Nováková

Otázka potratu dodnes rozdeľuje svet na dva rozdielne tábory. Niekto ho schvaľuje ako právo ženy na voľbu, iný ho odsudzuje ako niečo neodpustiteľné. Kde je pravda? Každý má tú svoju…

Súčasná legislatíva, týkajúca sa umelého prerušenia tehotenstva, je na Slovensku oproti iným krajinám relatívne benevolentná. Na jednej strane je to výhodné, pretože ženy, ktoré interrupciu chcú tak či tak podstúpiť, nemusia cestovať a vyhľadávať pochybných kvázi lekárov. V čom má však naša legislatíva obrovské nedostatky je, že informovanie potenciálnej matky do dnešných čias bolo až na výnimky na bode mrazu. Kto chcel potrat, prosto ho mal, a to bez toho, aby dievčaťu či žene boli objasnené a vymenované možné komplikácie a riziká, ktoré s každou interrupciou súvisia.

V dnešnej spoločnosti máme veľa dôvodov na potrat: škola, nedostatok financií, nevyhovujúci partner a podobne.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, či spomínané dôvody stoja za zabitie malého človiečika.

Ako by sa nám páčilo, keby nám niekto vzal život, lebo by sme mu prekážali pri jeho plánoch? Považujem za nevyhnutné oboznámiť dievčatá a ženy, ktoré chcú podstúpiť potrat s jeho rizikom a vplyvom na život dotyčnej.

Každý sa s potratom vyrovnáva inak. Niekto sa snaží pristupovať k potratu racionálne a neberie ohľad na city. Takéto ženy neľutujú svoj čin ani po rokoch. Hovoria, že to bola jediná možnosť a ony ju museli využiť. Hovoria o zlom osude, ktorý museli od seba odvrátiť.

Iné tento čin ľutujú a celý život ich prenasleduje obraz dieťatka, ktoré mohlo rásť a napĺňať ich dom radosťou. Sú ženy, ktoré po potrate už nemôžu mať deti. Teraz by dali aj život za to, aby tú chvíľu mohli vrátiť späť.

Dieťa je Boží dar a neexistuje taký závažný dôvod, ktorý by nás nútil k jeho zabitiu.

V minulosti sme o potratoch počuli len zriedka, no aktuálne sa s potratmi stretávame veľmi často. Niektorí hovoria, že by nedokázali uživiť dieťa a postarať sa oň materiálne. Ako je možné, že v minulosti boli ľudia neporovnateľne chudobnejší a mali nad desať detí? Každý z nás má rodinu. Rodina vždy vyžaduje od dieťaťa, aby dokončilo školu a až potom si založilo rodinu. Ak by sa stalo, že dcéra takýchto rodičov otehotnie, bojí sa im to povedať, lebo by ju mohli vyhodiť z domu, netreba zúfať. Skúste strach prekonať, prežiť hanbu a opovržlivé pohľady susedov. Pre toho malého anjelika, ktorý vo vás rastie to skutočne stojí.

Klebetenie a nepríjemné zaobchádzanie po niekoľkých mesiacoch ustane, ale psychické problémy a depresie po potrate budú trvať celý život. Obetujte viac času na rozmýšľanie pred tým, ako podstúpite takýto zákrok a neoľutujete. Telesné choroby sa dajú vyliečiť rýchlo, ale psychické zdravie je veľmi labilné, o riziku, že už nebudete môcť mať deti nehovoriac.

V tento čas, keď zapaľujeme sviečky za nenarodené deti sa skúsme viac zamyslieť nad otázkou života.

Simona Nováková

Pridaj komentár