Kaletová – milovníčka barov
Evča strednú dokončila,
Hneď to v bare oslávila.
Na vysokú sa už teší,
Do Karlosa prv pobeží.
Masérka z nej slávna bude,
Kapustu má doma v sude.
Po štvorkolke dlho túži,
V myšlienkach si na nej krúži.
Tandém ju už nebaví,
Ani Ferko z Oravy.
Chcela by tá dáku zmenu,
Možno ďalšiu novú menu.
Kurz by sama určovala,
S masérmi by rokovala.
Simona Nováková
óda na Žalobín
žalobín, žalobín.
mesto, či skôr dedinka.
v ktorej býva jedna,
Nováková Simonka.
prečo v sebe žalobín,
mäkčeň máš hneď na začiatku,
prečo ak chcem veľkým písať,
musím hľadať správnu klapku?
žalobín, ach žalobín,
pri Vranove sýdliš.
obteká ťa riečka Vranov,
môžem sa však mýliť.
Ak by ťa však obtekala,
či by mi tá krásna deva
koleso na plávanie požičala?
Ach žalobín, dedinka v údolí.
radšej končím túto báseň,
bo samého ma z nej srdce bolí.
PS: neukazovať jazykovedcovi, lebo ten prejav…
Peter Nedorost
Peťko –plavec chorvátsky
V Chorvátsku si plavec slávny,
V Handlovej zas šuhaj švárny.
Všetci majú z teba radosť,
Dnes aj ten, kto číta mladosť.
S kolesom si v mori blúdil,
Paľkovi s Miškom rozum mútil.
Na pláži si často ležal,
Na pizzu sťa víchor bežal.
Zasadil si tŕnie v oku,
Rosíkovi v onom roku.
Moju priazeň si si získal,
Keď si ruku moju stískal.
Koleso si soli zbavil,
Ďalšej práce si ma zbavil.
Pamätáš si na upečené rybyčky?
Chutnejšie než čokoládové keksíčky?
Na euro krém v ono ráno,
Keď sa Vínko prehnal bránou?
Vždy keď slnce zapadá,
Spomeniem si na tie chvíle.
Na tie chvíle prekrásne,
Plné smiechu, radosti,
Keď vyberali sme pri jedle z ryby kosti.
Simona Nováková
Nový rok
Pri splne mesiaca,
Zvuk pyrotechniky do domov vchádza.
Zle spomienky odchádzajú,
Tie dobré Nový rok vítajú.
Hlava plná očakávaní,
Zlých myšlienok sa stráni.
Nový rok k nám putuje,
Keď rodina spolu je.
Vtedy zmiznú všetky chmáry,
Úsmevy sú u nás králi.
Keď sa do snov ponoríme,
Láskou k blížnym zahoríme.
V srdci každého človeka,
Pramienok lásky odteká.
Ten pramienok sa vždy zväčšuje,
Život nám to skrášľuje.
Život je vždy plný ozdôb,
Ktoré majú veľa podôb.
V živote sú dary krásne,
Svietia, sťa tie hviezdy jasné.
Láska je dar najkrajší,
Majú ju i najstarší.
Nesmie chýbať v srdciach ľudí,
Každého z nás zo sna budí.
Simona Nováková
Náplň srdca
Slnko sa vždy usmieva,
Radosť v srdciach rozsieva.
Srdce sa hneď zastaví,
Keď sa láska pristaví.
Je to ako ostrástrela,
Uštipne viac než tá včela.
Nemá žiadne zábrany,
Je ako tie havrany.
V srdci búrku vyvoláva,
A s človekom ľahko máva.
Človek srdce otvorí,
Láskou k blížnym zahorí.
Človek je jak v šírom poli,
Keď lúč slnka telo skolí.
Telo má však veľký poklad,
Cenejší než čísi pohľad.
Ten poklad nič nenahradí,
Ani ruka čo tvár hladí.
Lásku človek prísne stráži,
I keď ho i často ťaží.
Láska je jak kúzelník,
Neubráni sa jej nik.
Láska je dar najkrajší,
Majú ju i najstarší.
Láska kvitne v srdciach ľudí,
Každého z nás zo sna budí.
Simona Nováková
